Čas koncertu: 15 augusta, 2020 19:00
Vystúpenie na Európskom organovom festivale Kremnický hradný organ 2020, 15. august 2020 o 19:00, Kostol sv. Kataríny, Kremnica
Po koncerte vyšla 16.8.2020 na stránke Kremnickyhradnyorgan.sk nasledovná kritika:
Naše organové nádeje – vízia perspektívy
Predstavovať mladých organistov má možno väčší význam, než samotné konkrétne meno toho ktorého. Organisti sú väčšinou aktívni ako cirkevní hudobníci, pôsobia v mieste svojho bydliska, prípadne štúdia, vždy podľa okolností. Všetkých z nich, ktorí prichádzajú do Kremnice nabádame, aby počas bohoslužieb boli tvoriví, aby hrali improvizácie, aby sa ich postupne učili modelovať, aby v záverečnom postlúdiu hrali vždy jednu časť z nejakej sonáty, symfónie, suity, aby tak zdokonaľovali sami seba a aby súčasne a postupne vzdelávali účastníkov bohoslužieb. Vravievame im, že majú nezastupiteľnú úlohu, sú spolutvorcami cirkevného obradu, harmonicky a intonačne sprevádzajú kňaza, vedú zborový spev cirkevníkov.
Málokto si uvedomuje, že hovoríme o jednej z najstarších profesií v kultúrnej histórii, o cirkevnom organistovi, keď popri miestnom starostovi, farárovi a lekárovi k najznámejším patril miestny učiteľ, ktorý bol súčasne organistom v miestnom kostole. Postupne s rozvojom organu, s rastom organovej literatúry a zdokonaľovaním hráčskych schopností organistu sa jeho úloha zviditeľňovala, zväčšovala, dostávala význam.
Možno ide len o formálnu stránku, ale špičkoví organisti na vrcholných cirkevných pozíciách v hudobnej sfére majú svoje tituly, katedrálny, dómsky organista, či organista baziliky. V slovenčine podobné slovné spojenia nie sú bežné, ale v nemčine si špičkoví organisti dávajú pred meno titul Domorganist, prípadne titul spojený priamo s chrámom pôsobenia Thomaskircheorganist v Lipsku.
Netreba hovoriť len o formálnosti, ale je potrebné myslieť v historickej súvislosti, ktorá dôležitosť cirkevného organistu verifikuje. Preto to vždy vysvetľujeme a pripomíname našim mladým organistom. I keď naopak jeden skvelý organista z malého mesta nám povedal, viete, moju hru si tu v kostole nikto neváži, nikto nevie, že vôbec hrám, mnohí si myslia, že hrá nejaký cd prehrávač.
Zlom nastal, keď v danom kostole sa pokazil organ a farár musel obstarať náhradný, elektrický. Ten umiestnili blízo oltára, vtedy si cirkevníci uvedomili, že za organom sedí hudobník, s ktorým sa dá komunikovať a spolutvoriť bohoslužba. Toto sú stručné dôvody, prečo aj na záverečnom festivalovom koncerte hrali organista baziliky ( v nemčine Basilikaorganist ) Richard Šimek alebo kantor František Beer či magister Ján Bulla.
Ak sa nám aspoň trochu podarilo zviditeľniť úlohu a význam cirkevného organistu, festivalový koncert splnil svoj význam., poukázať na víziu perspektívy v organovom umení. Iste, každý z organistov má svoje bežné povolanie, učiteľské, profesorské, prípadne podobné, nahradiť však konkrétnu prax v kostole ale nie je možné. Mať k dispozícii riadny organ, byť súčasťou prostredia, akustiky a spoluzodpovednosti za cirkevný obrad sú fenomény jedinečné a nenahraditeľné, dôležitosť čo len jedného z nich si uvedomíme, keď čo len jeden stratíme.
Naše nádeje, ktoré sme na záverečnom festivalovom koncerte predstavili sú na začiatku náročnej hudobníckej praxe v chráme. Odohrali síce stovky bohoslužieb a nateraz majú ozajstné skúsenosti byť aktívnou súčasťou bohoslužby. Vízia perspektívy ale znamená zdokonaľovať sa a študovať, byť stále lepší.
Iste, naši traja nestoja na rovnakej štartovacej čiare, František Beer má nemecké vzdelanie, Ján Bulla je absolventom VŠMU, Richard Šimek stále študuje. Samozrejme, F. Beer má najväčšie skúsenosti, priniesol si ich nie len z Nemecka, ale aj z koncertov tu na Slovensku.
Ján Bulla, je detailista, pozná možnosti organu a svoje predstavy o registrovej koncepcii priam profesionálne vkladá do svojich interpretácií. Asistoval už množstvu špičkových organistov, pozná štýly a spôsoby registrovania, svojimi vedomosťami vie byť užitočný a nápomocný nielen druhým, ale teraz aj sebe.
Richarda Šimeka by sme nedávali na posledné miesto, naopak svojou húževnatosťou urobil za posledný rok čo sme ho pripravovali kusisko práce. No a interpretačný kurz u Istvána Nagya v ňom zanechal evidentné stopy, nadhľad nad interpretovaným dielom, fantázia ale aj disciplína v registrovaní získali na umeleckej kvalite. Jednoznačne je to cesta ako by mal pokračovať.
Koncert troch nádejí nášho organového umenia našiel ohlas u publika, reakcie boli spontánne, vyjadrovali sympatie k predvedeným umeleckým výkonom.
Rozhodne tento koncert bol dôstojnou bodkou za 24. festivalom Kremnický hradný organ, načrtol víziu perspektívy, ale bol aj výzvou mladým, aby umelecky rástli, aby nezabúdali, že vtedy bude o ich umenie záujem.